Gndevank
|
Gndevank ( armenavon Գնդեվանք ), tir armenafe tucpastaxe tigise koe Gndevaz wida ke Jermuk dota koe Vayots Dzor winka vagee Xayastana. Tucpastaf belcak bak X-eafa decemda nelkon zo kolnayar. Dalafe xe tir uja dem gavit gijaxe. Abic xatckar atcom poke uja lapted. Tawavopafa debalaTucpastaxe koe krantoza ke Arpa poke Jermuk widava tigir [1], koe xo batlize yoltkirafo gu « Krant dem zopoka » nope burgifa zopoka poke debak.[2] IzvaTucpastaxe bak 936 gan Sofia kurenikya ke Smbat gazik ke Syunik zo redur.[3] In co kaliyir : « Vayots Dzor tiyir akobiskaf maserk voxen va batcoba ton akoba ke bat maserk al vegedú. »[1] Va abiccoba icde izva ke bate tucpastaxe grupet. Pakafa dimempara bal sovietaf ugal wali 1965 is 1969 radimi ruftacek zo skuyur [4], voxe meviele di zo tenukeyer.[2] KolnaKolnayana bak 936 sedme xantaza, uja ke tucpastaxe gu Tumtaf Awalkexik [3] ok Stepanos Tumtikye [5] zo tarizayar. Tir balemtamaxof [3] dem ronefa vrepta kum burgi dem toloya gentimafa amuda [2] is ticefa ivamufa truga is tanoy feykoraf sfelt.[4] Sedme Stepanos Orbelian izvopik ke XIII-eafa decemda [6], koexo gu rebavaf lingeks gan lane Yeghishe bak X-eafa decemda zo zikeyer.[2] Divefa zikexa tir anton dem ponyaska.[2] Gavit gijaxe bak 999 jafayane gan Kristapor tucpastokilik zo loplekuyur.[7] Zovdom tir mefavamaf nope toloya lentefa bonta don tanoya ape tiyir yordakirafa gu nevaxo.[2] Arak ke debak tir dem tanoyo estuxo uzifo gu toloye taneafe xe,[8] is dem fuxedja is aryona tucpatafa kolna is migexa : bat vegeduks tid evlaf gu XVII-eafa decemda. Konak xatckar atcom dere tigid.[2]
Dere rupec |
Zovdom va tucpastaxe | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vuestexa
[betara | va krent betá]- 1 2 (en) John Brady Kiesling, Rediscovering Armenia : An Archaeological/Touristic Gazetteer and Map Set for the Historical Monuments of Armenia, Yerevan, 2009, 71 bu.
- 1 2 3 4 5 6 7 (fr) Sèda Mavian, Arménie, coll. « Guides Évasion », Hachette, Paris, 2006, ISBN 978-2-01-240509-7, bu 186.
- 1 2 3 (fr) Patrick Donabédian is Jean-Michel Thierry, Les arts arméniens, Éditions Mazenod, Paris, 1987, ISBN 2-85088-017-5, bu 177.
- 1 2 (en) Nicholas Holding, Armenia and Nagorno-Karabagh, Bradt Travel Guides, 2006, ISBN 978-1841621630, bu 183.
- ↑ (de) Jasmine Dum-Tragut, Armenien: 3000 Jahre Kultur zwischen West und Ost, Trescher Verlag, 2008, ISBN 978-3-89794-126-7, bu 356.
- ↑ (fr) Patrick Donabédian is Jean-Michel Thierry, Les arts arméniens, bu 179.
- ↑ (fr) Patrick Donabédian is Jean-Michel Thierry, Les arts arméniens, bu 178.
- ↑ (fr) Patrick Donabédian is Jean-Michel Thierry, Les arts arméniens, bu 310.












