Manyevol (Gulo gulo)

Teliz mal Wikipedia.
Manyevol Va tiyara di terektal
Gulo gulo
giltafa pulara
Bliind   Animalia
Dansok Chordata
Volveydansok Vertebrata
Pula Mammalia
Volveypula Theria
Tolvolveypula Eutheria
Veem Carnivora
Yasa Mustelidae
Volveyyasa Mustelinae
oxi
Gulo
Pallas, 1780
katca
Gulo gulo
Linnaeus, 1758
  Tuveli icde Sulemopa 
Tigira ke katca koe lentef mialapoz

Manyevol (Gulo gulo) tir tana moukolafa katca ke Gulo oxi vey Mustelidae yasa ( Mustelinae volveyyasa ) ke CARNIVORA veem ( CANIFORMIA volveyveem ). Gan Linnaeus bak 1758 taneon zo pimtayar.

Pimtara[betara | va krent betá]

Ar yolt ke manyevol co tir moledjol[betara | va krent betá]

Voxen nekev man yolt, manyevol me tir moledjaf atelatoraf sulem rokoartokas va jontikote sinka. Tire, vieleafe vace tir vas cugon 850 g- bad tol-san-balemoy bartiv ; ison manyevol tanvielon ok loon dile getiner ! Kotviele sinka tir aultovesa ( viele in va kon milgaf bedakol akoles ok bakayan ok tuacayan tulon al aytar ), pune me bedjindar voxe kosuxedason va atelaki lev nolda ok madason mo aal ( kire dekson gruticumar ), va eksa flavar. Bat « blotak » tid tcastaf moe tawavo vas mon sanoy decemiray. Ara vunda tir : manyevol va govitaf fled ke irubaxo alkejar ; tire for tir pinaf isen in va tcabanexopo welmotafo vas 125 ik 1500 km² kare wivgafe aultove olegar. Koe manyevolye va tawavo lickon rojur lize toloya ok baroya manyevolya rodoirubad.

Yasama[betara | va krent betá]

Ant toloy ok baroy manyevoloc bak bareaksat ok balemeaksat koe luva tugadiayana leve trovgayan aal ok wale pistok ok koe fe gan gadikya koblid. Luva gu gamama is tij is rodaf werd zo udayar. Koe Norga bata brava, jontikviele suxayana koe noldazuvda ok kevtite kiriama, va tanoy ok toloy erilt abrotcaf vas 5 ik 10 m- dikir. Oc remi baroy aksat zo vanvrodad aze ba klaa vas tanoya tanda, va wivgama oxam toz tcabaned. Wali tolda is balemda silukon rodenazbalketed.

Manyevol tir gijarotif is govitapaf sulem, nek plaxaf is oblif vox dademon welvus. Fentugalon, va tol-sanoye ok bar-sanoye decitmetre bad tanoy mielcek fereon rotexuler, satcon tcabaneteson va bedakol. Koe taiga lentefa aala ke Skanda is Sibira is Lentefa Amerika giblir, voxen ko ruga dile illanir ise va coyunta nobar lize noldabada tir vafa vas 50 ik 70 cm- ok loon.

Vexala dem apteem[betara | va krent betá]

Sedme Mammal Species of the World (siatos ke 2005), bata katca vas 6 apta ruldar :

Ewavak[betara | va krent betá]

Pulasa vuestexa is xantaza[betara | va krent betá]

  • (en) vuest- : Mammal Species of the World (v- 3, 2005) : Gulo gulo (Linnaeus, 1758)
  • (en) vuest- : CITES : Gulo gulo
  • (en) vuest- : UICN : katca Gulo gulo (Linnaeus, 1758)
  • (en, fr) vuest- : ITIS : Gulo gulo (Linnaeus, 1758)
  • (en) vuest- : Tree of Life Web Project : Gulo gulo
  • (en) vuest- : Catalogue of Life : Gulo gulo (Linnaeus, 1758)
  • (en) vuest- : Paleobiology Database : Gulo gulo (Linnaeus, 1758)
  • (en) vuest- : Animal Diversity Web : Gulo gulo
  • (en) vuest- : NCBI : Gulo gulo

Ara vuestexa[betara | va krent betá]

Kotavafa vuestesa xantaza[betara | va krent betá]


  Yaseem is oxieem ke Cottoradunol (Carnivora)
Krapol (Felidae)Cuskol (Acinonyx)Mutcol (Caracal)Karvemol (Catopuma)Karvol (Felis)Rancol (Leopardus)Abrugol (Leptailurus)Uksabol (Lynx)Karvedol (Pardofelis)Wirikol (Prionailurus)Mutcumol (Profelis)Wasol (Puma)Narmukol (Neofelis)Krapol (Panthera)Djampol (Uncia) | Smankol (Viverridae)Smankol (Arctictis)Smankol (Arctogalidia)Smankol (Macrogalidia)Smankol (Paguma)Smankol (Paradoxurus)Smankol (Chrotogale)Smankol (Cynogale)Smankol (Diplogale)Smankol (Hemigalus)Batwatol (Prionodon)Smankol (Civettictis)Tcipol (Genetta)Smankol (Poiana)Smankol (Viverra)Smankol (Viverricula) | Ratsikisol (Eupleridae)Ratsikisol (Cryptoprocta)Ratsikisol (Eupleres)Ratsikisol (Fossa)Ratsikisol (Galidia)Ratsikisol (Galidictis)Ratsikisol (Mungotictis)Ratsikisol (Salanoia) | Smankudol (Nandiniidae)Smankudol (Nandinia) | Guritcol (Herpestidae)Guritcol (Atilax)Guritcol (Bdeogale)Guritcol (Crossarchus)Guritcol (Cynictis)Guritcol (Dologale)Guritcol (Galerella)Guritcol (Helogale)Guritcol (Herpestes)Guritcol (Ichneumia)Guritcol (Liberiictis)Guritcol (Mungos)Guritcol (Paracynictis)Guritcol (Rhynchogale)Awentol (Suricata) | Digdatol (Hyaenidae)Digdatol (Crocuta)Digdatol (Hyaena)Digdatol (Proteles) | Idatcol (Canidae)Bresitukol (Atelocynus)Idatcol (Canis)Bresitayol (Cerdocyon)Idukol (Chrysocyon)Zimbol (Cuon)Bresitimol (Dusicyon)Bresitevol (Lycalopex)Idevol (Lycaon)Azubol (Nyctereutes)Bresitanol (Otocyon)Akakuyol (Speothos)Bresituzol (Urocyon)Bresitol (Vulpes) | Rupol (Ursidae)Fierdol (Ailuropoda)Rupol (Helarctos)Rupol (Melursus)Rupol (Tremarctos)Rupol (Ursus) | Piakol (Otariidae)Piakol (Arctocephalus)Piakol (Callorhinus)Piakudol (Eumetopias)Piakudol (Neophoca)Piakudol (Otaria)Piakudol (Phocarctos)Piakol (Zalophus) | Lempol (Odobenidae)Lempol (Odobenus) | Spedol (Phocidae)Spedol (Cystophora)Spedol (Erignathus)Spedol (Halichoerus)Spedol (Histriophoca)Spedol (Hydrurga)Spedol (Leptonychotes)Spedol (Lobodon)Spedol (Mirounga)Spedol (Monachus)Spedol (Ommatophoca)Spedol (Pagophilus)Spedol (Phoca)Spedol (Pusa) | Merikol (Mustelidae)Merikol (Aonyx)Merikol (Enhydra)Merikol (Hydrictis)Merikol (Lontra)Merikol (Lutra)Merikol (Lutrogale)Merikol (Pteronura)Ciuktol (Arctonyx)Manyadol (Eira)Manyadol (Galictis)Manyevol (Gulo)Mamfol (Ictonyx)Swetciskol (Lyncodon)Manyukol (Martes)Ciuktol (Meles)Wigursol (Mellivora)Ciuktedol (Melogale)Cigavol (Mustela)Djenetol (Neovison)Mamfol (Poecilogale)Ciuktumol (Taxidea)Telibudol (Vormela) | Krijol (Mephitidae)Krijol (Conepatus)Krijol (Mephitis)Krijol (Mydaus)Krijol (Spilogale) | Biugbol (Procyonidae)Fortol (Bassaricyon)Biugbol (Bassariscus)Inzol (Nasua)Inzol (Nasuella)Fortol (Potos)Biugbol (Procyon) | Kodarol (Ailuridae)Kodarol (Ailurus)
  Katceem is apteem ke Manyevol (Gulo)
Manyevol (Gulo gulo)Manyevol (Gulo gulo gulo)Manyevol (Gulo gulo albus)Manyevol (Gulo gulo katschemakensis)Manyevol (Gulo gulo luscus)Manyevol (Gulo gulo luteus)Manyevol (Gulo gulo vancouverensis)