Virgilia D'Andrea

Teliz mal Wikipedia.
Virgilia D'Andrea
1888-1933
Italiaf arotievik isu ezlopik

Virgilia D'Andrea tiyir italiaf arotievaf sayudasik is nuyevaf grosibik. Sayudasa va nuyafa renara is ikrafa nuyuca, is acagisa kev torkeva, gu TormentoOlyastera ) ezlak sanegayan bak 1922 nelkon zo gruper.

Blirizva[betara | va krent betá]

Virgilia D'Andrea koe Sulmona koe istefa Italia ba 11/02/1888 kobliyir, nazbeikya ke Stefano Gambascia bematavesik isu Nicoletta. Klaon gu tevda vanpir gadikiskafa nume pu alkafamaf vuwik zo nafer. Inaf rumeugal tir gabentaf is antiaf ise koe xida dilizer lize gaara tiyir tianafa is rictulokafa. Antafa deasera ke jotafa Virgilia tid belira va Leopardi is Carducci is Ada Negri.

Va aroti ravlem taneatomon gilder to bak 1900 viele Umberto I gazik ke Italia gan Gaetano Bresci arotievik zo bilmayar. Bak 1909 wetce tavesik zo dobar ise va xida bulur aze koe wida poke Sulmona toz taver. Bata bagala jupar da gan rastaf is wawaf is jovlen gan soka nek bagaliaf selt zo vanolar.

Aroti is kakevera va Armando Borghi[betara | va krent betá]

Levi Taneafa Tamavageja, Virgilia D'Andrea va jontik kevsayakevaf taneask paker ise va jontik arotievik ke Abruzzo gola kakever. Bak 1917 va Armando Borghi arotigrosibikye banugale stanjuyune koe Abruzzo kakever. Batcoba tir gorukafa gu sin kakevera larde banvielu vanpid merogriuzian bliradositik.

Virgilia nope skedegara va Armando Borghi korik gan rictula zo eninter. Viele in koe Isernia zo divblir, pune to ina va Guerra di Classe virda kogader, i va vila ke USI ( Italiafa Grosibafa Tanara ). Mali tena ke geja Armando is Virgilia koe Italia toz koyad ise mu arotieva galbedud. Bak 1920 va vedeyaf suteptikeem ke USI denfid, do Errico Malatesta.

Ezlopikya ke arotieva[betara | va krent betá]

« Ina va suteroteem ton ervo malsaver ; isen bak viltara ke meld, iste tari is kev volnik koe krijafa sogza, ok male nafe gelbe dive flint, dum budara va ficik, dum bristura va merotuculenik, dum bristura va lyumas dositik, va blok kabur. » ( Errico Malatesta, abduekrent ke Tormento ).

Virgilia D'Andrea va La presa e la resa delle fabbricheKofelira is warzenda ke iaxeeem ) sanegar, i va nega va dodelikafa lyumara is pokolera nekina gan rossiafa artowara. ResurrezioneDimblira ) nyabaf ezlak tarizayan gu tcumivikeem ke Ruhr dere tir ke bane sare. Wori inafa suterotafa tegira bak saneaksat ke 1920 zo nonur kire dandon gu « vlepera kev soka » zo koflintar. Arti baroy aksat zo tunuyar.

Ina mu Guerra di classe virda isu Umanità Nova wan suter, is dere sanegason va Tormento ezlak tarizan gu Errico Malatesta sutelayasa va abduekrent is tentusa va Virgiila gu « ezlopikya ke arotieva ». Wori bat grabom va warzafa dijura nekir nume di gonodivblir. Koe bat ezlak, va lana ezla tarizana gu Karl Liebknecht is Rosa Luxemburg aykar, i gu gadesik ke Spartacus lizor exuyus koe Germana az forteyoton rujayan :

O sole, o luce o scintillante aurora,
Impero ardito di possente frana,
Al puro raggio l'anima s'indora
E sarà vita di grandezza umana.

Divblira koe Franca az Tanarasokeem[betara | va krent betá]

Bak 1923 do Armando Borghi dene aba redusa va Arotigrosibaf Walvedeyaf Grustaks tigir. Aze ko Amsterdam az Paris lapir lize va Veglia arotievafa virda gader. Koe francafu kelu, va L'ora di Maramaldo undeks dere belir aze sanegar, i va durulafa luzdara va torkevafa ra, azu va Nel covo dei dispughi tis ageltafa rojulara va Paris, i va widava lize jontik arotievaf gelbesik va sint al katrasid.

Bak 1928 trobindar da ko Tanarasokeem di lapir, kakeveteson va dositikye ixam tigise mali tolda. Inafa galera ligundewer, neken ina galbedur kotlize tigir ise mu L'Adunata dei Refrattari izvafa arotievafa italiavafa fela ke Tanarasokeem acuson wan suter. Koe suteks is dewitca, va alka is guga dum toloya dalafa lazava ke gaderopafa is seltafa ristara tisa xanta ke miv torkeva dun ranker.

Banugale inafa adrafa galera vantenur. Bak 1932 ina zo tcobar soe neke va Torce nella notteTilerda koe miel ) ten sanegar. Direilanon ba 01/05/1933 nope lanyeywolga va ropexe ke New York gonodenlanir voxe arti konak viel ba 12/05/1933 mulufter.

Grabom[betara | va krent betá]

  • Tormento, Milano, Tip. E. Zerboni, 1922, OCLC 5485050.
  • Do Charles Poggi, Richiamo all'anarchia : protesta e proposta anarchica in otto conferenze pronunciate in terra d'esilio durante la dominazione fascista, Cesena, Edizioni L'Antistato, 1965, OCLC 5596895.
  • Torce nella notte, New York, 1933, OCLC 54701306.
  • L'Ora di Maramaldo
  • Non sono vinta, ed. Rina Edizioni

Klita[betara | va krent betá]

Bat teliz tir pakaf kalkotavaks va teliz ke Anarcopedia internetxo

Vuestexa[betara | va krent betá]

  • (it) Dizionario Biografico degli Anarchici Italiani, Pise, BFS Edizioni, 2003
  • (it) Francesca Piccioli, Virgilia D'Andrea : storia di un'anarchica, Centro studi libertari Camillo Di Sciullo, 2002, OCLC 53384538.
  • (en) Francesco Durante, Robert Viscusi, Anthony Julian Tamburri, James J Periconi, Italoamericana : the literature of the great migration, 1880-1943, New York, Fordham University Press, 2014, OCLC 860944159.
  • (it) Edoardo Puglielli, Il movimento anarchico abruzzese 1907-1957, Textus, L'Aquila, 2010.
  • (it) Giorgio Sacchetti, Virgilia D'Andrea. Storia di un'anarchica, Umanità Nova, n°2, 2003, belira.
  • (it) Armando Borghi, Mezzo secolo d’anarchia, Edizioni Scientifiche.
  • (it) ApArte - materiali irregolari di cultura libertaria, Quaderno creativo, n°7, 2002.
  • (en) Jack Grancharoff, Forgotten Anarchists n°9 : Virgilia d'Andrea, Red and Black, n°1, 1964, belira.

Virgilia D'Andrea

Virgilia D'Andrea

 Koblira  11/02/1888,
 Sulmona, Italia
 Awalkera  11/05/1933,
 New York, Tanarasokeem
 Vedeyot  Italia
 Tegira  Grosibik, ezlopik
  Bifa 
  Tuveli icde Izvopa 
  Tuveli icde Arotieva 
Arotievikya

Fanya BaronOksana CatckoVoltairine de CleyreMercedes Comaposada GuillénVirgilia D'AndreaAlexandra David-NéelEmma GoldmanClaudia López BenaigesLouise MichelFederica Montseny MañéLucía Sánchez SaornilFlora Sanhueza RebolledoMaria NikiforovaOlga TaratutaAndrea Villarreal